Naša dlhoročná opora, obranný pilier, Martin Balaďa (#77), ktorý viac ako 10 rokov v našom drese "poľoval" na súperových hráčov, sa v roku 2015 na trávniku neobjaví. Resp. možno aj áno, ale nie ako hráč bratislavských Panovníkov.

Martin si vybral za svoje dočasné bydlisko ďalekú Austráliu, kde strávi minimálne rok, a to štúdiom a prácou. Ešte pred jeho odchodom sme sa ho spýtali na pár otázok.

Martin, v drese Monarchs si strávil nejaký ten rok, spomenieš si na svoje úplné začiatky?

Áno pamätám si na ne veľmi dobre, bolo to v lete roku 2003, keď ma na tréning pozval spolužiak môjho brata, Rudy Tománek, že nech prídem skúsiť americký futbal. V Bratislave sa vtedy formovala prvá juniorka a tréningy viedli Miro Kadleček a Stanley Gašparovič. Prišiel som na tréning, kde bolo veľa mladých chalanov z rôznych kútov BA.

Postavili ma do defenzívnej lajny, ukázali mi akýsi nákres a povedali: "... tento trojuholník, to si ty, musíš prejsť cez túto dieru a zložiť hráča s loptou...". Ani neviem ako sa mi podarilo hodiť o zem running backa a vtedy som zistil, že toto je "moja šálka kávy". (smiech)

Už o mesiac som hral starting tackla bratislavskej juniorky a vyhrávali sme zápas za zápasom bez inkasovaných bodov.

Škoda toho nešťastného finále s Lions, ale ja na toto obdobie veľmi rád spomínam.

Po úspešných rokoch v juniorskom tíme si zaujal pevné miesto aj medzi mužmi. Aký je tvoj najsilnejší moment spojený s futbalom?

S futbalom mám spojených niekoľko silných momentov, preto by bola škoda spomenúť len jeden.

Napr. historické víťazstvo nad Prague Panthers, víťazstvo nad Prague Lions, ale aj neskoršími Blackhawks. Tri reprezentačné zápasy v slovenských farbách, slovenské tituly, ale 2 momenty na ktoré nikdy nezabudnem, sú finále CEI 2012 a 2013.

V roku 2012, keď sme prehrali finále v posledných sekundách kick off returnom...ten return som mal pred očami ešte 2 týždne po ňom. (smiech) A naopak, v roku 2013, keď sme otočili finále proti Topoľčianskym Kings. Prehrávali sme cez polčas o 10 bodov a silou vôle a skúsenosťami sme ho otočili a dotiahli do víťazného konca.

Všetci ťa poznáme ako tvrdého hráča, z ktorého má nemálo súperov strach. Ale povedz nám, či aj hráč ako ty dostal niekedy tzv. "naložené". A ak áno, tak od koho?

Veľmi tvrdé a kvalitné boli vždy zápasy proti takým O line, akými disponovali pražskí Panthers a Lions, to boli nezabudnuteľné chvíle a vždy vrchol sezóny. Pamätám si však veľa rokov dozadu, keď za nás hral ešte Patrik Matejka z NR, na tréningu v telocvični sme mali drill 1 on 1.

Paťo sa postavil na lajnu a nikomu sa veľmi nechcelo ísť proti nemu. Tak som si povedal, že ak dám toto, nič horšie ma už stretnúť nemôže. (smiech) Pamätám si ako ma Paťo zdvihol meter do vzduchu, niesol v rukách jak slameného pandrláka a vyhlavičkoval mimo ihriska. (veľký smiech)

Chcel si to niekedy zabaliť? Ak áno, prečo a čo ťa napokon donútilo zostať?

Úprimne, veľakrát keď som prišiel po nočnej na tréning a bolo tam 15 ľudí, mal som chuť to zabaliť, ale vždy som zostal. Nakoniec s tými chalanmi, ktorí na tréning prišli, sme si aj tak dobre zatrénovali a malo to zmysel.

Všeobecne mi dal futbal oveľa viac ako mi vzal, obetoval som mu síce väčšinu voľného času počas 11 sezón, ale on mi to vrátil nemateriálnou formou 10násobne.

Každý, kto hral futbal na súťažnej úrovni, môže potvrdiť že futbal je pozitívna droga a ak by to zdravie dovolilo, hral by do 50tky.

Napadá ťa niečo, s čím by si sa chcel podeliť na záver? Kľudne aj filozofické!

Za Bratislavu Monarchs som odohral viac ako tretinu môjho života, stretol som tam veľa chalanov, s ktorými by som sa v bežnom živote nikdy nestretol, našiel som desiatky priateľov. Spojil nás futbal a môžem s čistým svedomím povedať, že bratislavskí Panovníci sú ako moja druhá rodina, preto sa vždy budem hrdo hlásiť k zlatým prilbám.

Futbal mi dal veľa krásnych momentov a ten pocit, keď stojíš na ihrisku je prudko návykový. Osobne sa mi veľmi ťažko odchádzalo od chalanov, ale vidím, že Monarchs program je dobre nastavený a určite nás čaká úspešná sezóna. Škoda, že tentokrát bezo mňa.

Futbal budem hrať aj tu v Sydney, komunikujem s 3 klubmi, ktoré o mňa prejavili záujem, takže mi držte palce, aby sa aj v Sydney pýtali, kto sú to tí Bratislava Monarchs. (smiech)

V budúcnosti si ešte určite "ťuknem" aj v panovníckom drese, hoci by som mal len kopať do lopty! (smiech)

S pozdravom ex #77