Po víťazstve v základnej časti sme potvrdili skvelú formu a dominantným spôsobom sme postúpili do finále!

Úžasná sezóna tak pokračuje a o necelé 2 týždne vyvrcholí zápasom o titul. Sme nesmierne motivovaní, ale zápas určite nebude ľahký. Vlci v druhom semifinále "udupali" Cowbells a poslali nám tak odhodlanú "vizitku".

Ale vráťme sa k nedeľnému popoludniu v Budapešti. Po tom, čo nás ligový systém pripravil o výhodu domáceho prostredia, v podstate nám na posledné týždne vybavil "prechodný pobyt" vo vlastnej metropole, sme o 14.00 hod. nastúpili na prvé semifinále tohto ligového ročníka.

Tigers boli určite rozhodnutí zastaviť našu "spanilú jazdu" a tvrdá hra mala byť ich najväčšou zbraňou. Ale napriek všetkým snahám, náš útok pracoval bezchybne. Ak by sa vyhlasovala trofej pre najdôležitejšieho hráča, nepochybne by medzi kandidátmi bola skupinka piatich sympatických mladých ľudí - my ich familiárne voláme Monarchs offensive line!

Lukáš Machotka (#56), Miloš Brankovič (#58), Silvester Hromek (#72), Adam Brada (#53) a Marek Schery (#76) - to je niečo vyše 600 kíl živej hmotnosti, ktorá počas celej sezóny doslova "valcuje" súperov. Vzorná spolupráca, takmer profesionálna zohratosť a disciplína, nekompromisné bloky, či už pre úspešné behy running backov alebo pri ochrane quarterbackov - to všetko sú atribúty špičkového výkonu, ktorý u týchto hráčov sledujeme bez výnimky v každom zápase. A ak vyzdvihujeme takmer bezchybnú prácu offensive line, nebolo by v poriadku nespomenúť pána, ktorý má toto všetko na svedomí - Peter Meluš, dlhoročná opora Monarchs na hracej ploche, pracuje ako OL kouč síce len 2 sezóny, ale jeho prínos je nesmierny.

No a keďže chlapi pracovali spoľahlivo aj v nedeľu, Ferni Garza (#1) mohol "rozdávať" svoje obligátne presné prihrávky a baviť tak skupinku verných, mimochodom poriadne hlučných divákov na tribúne. Jedno "torpédo" za druhým končili v rukách Patrika Slušného (#12), Paula de Passa (#81) a pri neúčasti Juraja Sanitru aj mladíka sezóny - Jakoba Lukáča (#91).

Svoje odbehali Štefan Slovák (#36) a Šimon Bauer (#23), pričom sa "bratsky" podelili, keď každý dosiahol po jednom touchdowne.

Ale okrem výborného výkonu ofenzívy, ktorý ostatne potvrdzuje počet dosiahnutých bodov, treba určite vyzdvihnúť aj bratislavskú obranu. Rekordné počty bodov, ktoré Monarchs dosahujú v tomto roku, dávajú trochu do tieňa nemenej dôležitú súčasť tímu. Obrana, ktorá dosiahla v 6 zápasoch základnej časti priemer niečo vyše 16 inkasovaných bodov na stretnutie, dominovala v nedeľu ešte výraznejšie. Tigers vyprodukovali niekoľko strát lopty, svoj životný zápas za Monarchs odohral Peter Ducký (#33), ktorý zaznamenal 2 interceptiony, tretiu prihrávku súper zachytil jeho "kolega", Ľuboš Švolík (#43). Naša defensive line dostávala súperovho rozohrávača pod neustály tlak, dalo by sa povedať, že väčšinu zápasu odohral "na úteku", ale niekoľkokrát sa mu uniknúť nepodarilo. Skvelý výkon podal už tradične Devin Myers (#90), ale veľmi bolo vidieť aj Patrika Suballyho (#11), Viktora Rajeka (#55) a ostatných. Asi by bolo jednoduchšie napísať sem celú súpisku a dať tímu ako kolektívu "jedničku s hviezdičkou".

No a impozantný "šperk" na parádny výkon celej obrany nasadil najmladší hráč v tíme - Samo Maťo (#4). Jeho takmer 60-yardový return pre 2 body bol naozaj dokonalou bodkou za vydareným zápasom a radosť mohla prepuknúť naplno.

Čo dodať na záver? Hádam len to, že ak čo i len trochu váhate, či prísť podporiť Panovníkov na ceste za ďalším medzinárodným úspechom, tak vedzte, že každý hlas oceníme, pretože bude veľmi dôležitý a verte nám, my za to na trávniku necháme aj poslednú kvapku síl. Go, Monarchs!