V tomto článku sa Peter Števaňák, odchovanec klubu ST. NICOLAUS Bratislava Monarchs, delí o svoje skúsenosti z prechodu z amatérskeho vodného póla do profesionálneho amerického futbalu v Európe. Po 11 rokoch v amatérskom športe sa rozhodol vyskúšať niečo nové a jeho cesta ho zaviedla cez rôzne tímy v Poľsku, Španielsku a Česku. Peter opisuje výzvy, ktorým čelil pri adaptácii na vysoké nároky profesionálneho futbalu, vrátane zmeny tréningových metód, zodpovednosti a tímovej chémie. Zdieľa aj svoje dlhodobé ambície, kultúrne skúsenosti v zahraničí a dôležitosť vzájomnej podpory medzi hráčmi. Článok je inšpiratívnym pohľadom na to, ako sa vyrovnať s náročnými prechodmi a motivuje mladých športovcov, aby sa nebáli prijať nové výzvy vo svojej kariére.

Ako sa tvoj prechod z amatérskeho klubu do profesionálnej ligy v Európe líši od tvojich predchádzajúcich skúseností?
Začal som hrať tento krásny šport, keď som mal 15 rokov, pod vedením Ľudovíta Gálku v ST. NICOLAUS Bratislava Monarchs, ktorý ma prijal do juniorského družstva. Po 11 rokoch vodného póla som sa rozhodol zmeniť šport, a to sa vyplatilo. Po mnohých juniorskych sezónach na pozícii DB, prevažne safetyho, som pod vedením Gawina Campbella prešiel na pozíciu outside linebackera v AFL divízii 1. Ako linebacker som sa presadil natoľko, že som dostal príležitosť hrať ako EU-import za Wieliczka Dragons v Poľsku, následne za Camioneros de Coslada v Španielsku a po úspešnom combine v Prahe som dostal pozvánku do Praha Lions.

1. Aké najväčšie výzvy si čelil pri adaptácii na profesionálny futbal v Európe?
   Najväčším problémom pri adaptácii na profesionálny futbal bolo množstvo informácií a zodpovednosti, ktoré sa na nás nahromadili. Okrem cvičenia, tréningov a kempov sme vo voľnom čase analyzovali videá z tréningov, techník a neskôr aj súperov. Ako povedal Lukáš Korim: "Je to futbal, futbal, futbal a potom ešte futbal." Okrem neustáleho učenia sa o herných schémach bolo náročné prispôsobiť sa novému hernému systému, ktorý sme doteraz len občas videli. Príjemným prekvapením bolo zistenie, koľko hráčov sa zúčastňuje tréningov; bolo veľmi zriedkavé, že niekto vynechal tréning, pretože za to bola pokuta. Na pozícii DB nás na tréningu bolo až 15, takže konkurencia bola vysoká.

1. Aké zmeny si si všimol v tréningových metódach a príprave v porovnaní s amatérskymi klubmi?
   V ELF sa stretávajú hráči z rôznych tímov, a úroveň hry je preto vyššia. Na tréningoch sa neriešia základy ako v iných tímoch, kde som hral. Tréner začínal každý tréning hodinovým videom, kde nám vysvetlil plán tréningu a podrobnosti okolo tímu. Potom sme prešli na špeciálne tímové cvičenia, a následne sme sa rozišli na defenzívne alebo ofenzívne videá pred tréningom. Tréning trval cca 2 hodiny a bol vedený pod umelým svetlom. Na tréningu bolo málo priestoru na vysvetľovanie, preto musela byť naša sústredenosť na vysokej úrovni. Okrem tréningov bola na každom hráčovi zodpovednosť za to, čo robí mimo ihriska, pričom bolo silne odporúčané rehabilitovať, správne sa stravovať a sledovať dostatok videí.

1. Ako sa líši úroveň konkurencie a zápasového prostredia medzi amatérskymi a profesionálnymi ligami?
   Rozdiely pred zápasom sú zjavné. Každý hráč má pripravenú svoju skrinku, jedlo a neobmedzený prístup k tyčinkám a nápojom. Na každom zápase boli traja fyzioterapeuti, ktorí sa o nás postarali. Vonkajšie zápasy boli moje obľúbené; počas pracovných ciest o nás bolo veľmi dobre postarané, vrátane tímových večerí a predzápasových meetingov. Takúto dokonalú starostlivosť a prípravu som zažil prvýkrát a je to určite štandard, na ktorý sa dá zvyknúť. V Lions nás bolo okolo 60 hráčov, z ktorých 51 sa mohlo obliecť na zápas. Úplne bežné bolo, že proti nám nastúpil bývalý hráč NFL alebo divízie 1. Príprava a priebeh zápasu boli veľmi podobné iným ligám; počas zápasu nebolo priestor na chyby, pretože každá pozícia mala niekoľko náhradníkov a tréneri trestali aj najmenšie prehrešky.

1. Aké nové zručnosti alebo techniky si sa musel naučiť, aby si sa prispôsobil profesionálnemu futbalu?
   Rýchlosť hry bola rozhodujúcim faktorom, kvôli ktorému sme museli vyskúšať nové techniky. Museli sme prispôsobiť naše pohyby tak, aby sme dokázali držať krok s hrou. Aby sme boli na úrovni, museli sme opakovať každú techniku, čo najviac a vybrať si tie, ktoré nám najviac vyhovovali.

1. Ako sa zmenil tvoj tréningový plán a stravovacie návyky od doby, keď si hral v amatérskom klube?
   Všetko sa znásobilo. V amatérskom futbale som si prechádzal herné schémy na tréningu, zatiaľ čo v Lions som sa často prichytil, že som nevedel vypustiť z hlavy herné plány, cvičenia a chyby, ktoré som spravil na tréningoch. Trénoval som omnoho viac – dĺžka tréningov, intenzita a celkový čas strávený cvičením sa dramaticky zvýšili. Môj jedálny plán sa tiež zlepšil, pretože som mal čas variť si a pripravovať jedlá.

1. Čo ťa najviac prekvapilo ohľadom profesionálneho futbalu v Európe?
   Najviac prekvapilo, akú vysokú úroveň futbal naozaj má. Zistil som, že amatérska úroveň je plná talentov, ale na profesionálnej úrovni je všetko omnoho komplexnejšie. Profesionálny futbal funguje omnoho viac ako som očakával, s detailnou organizáciou a prípravou okolo zápasov a celkového fungovania klubu. Je to neskutočný zážitok, ktorý by som odporučil každému hráčovi, ktorý má možnosť.

1. Ako sa vyrovnávaš so zvýšeným tlakom a očakávaniami v profesionálnej lige?
   Tlak, stres a únava boli značným problémom. Boli sme zaradení do systému a ani sme si neuvedomovali, aké rýchlo všetko okolo nás plynie. Našťastie sme bývali viacerí hráči spolu, a skúsenejší nám poskytovali rady a motiváciu. Často sme sa stretávali na obede, večeri alebo v posilňovni, kde sme si vymieňali názory na futbal a iné veci. Po chvíli sme sa už dostali do režimu, z ktorého sa po skončení sezóny ťažko odchádza.

1. Aké sú tvoje dlhodobé ciele a ambície v profesionálnom americkom futbale v Európe?
   Futbal je naozaj krásny šport. Ak by sa naskytla možnosť hrať profesionálne znova, určite by som to zvážil, aj keď som nemal veľa herného času v prvom tíme. Či už by to bolo za Prague Lions alebo iný tím z ELF.

1. Ako sa líši kultúra a atmosféra v tíme v porovnaní s tým, na čo si bol zvyknutý v amatérskych kluboch?
   Kultúra v ELF tímoch je odlišná. Spočiatku to bolo takmer ako nastúpiť do novej práce; všetci boli seriózni a sotva bol čas na vtipkovanie. Po čase sa to však zmenilo a medzi hráčmi vznikol rešpekt. S množstvom cudzincov a jazykov bolo veľmi zábavné učiť sa rôzne výrazy a nadviazať priateľstvá s niekým, kto je z úplne iného prostredia.

1. Ako sa líši kultúra a atmosféra v tíme v porovnaní s tým, na čo si bol zvyknutý v amatérskych kluboch?
   Kultúra je v každom tíme odlišná. V ELF to bolo takmer ako začať novú prácu; všetci boli vážni a sotva bol čas na žarty alebo vtipkovanie. Postupne sa to však zmenilo a medzi hráčmi vznikol skutočný rešpekt, či už na ihrisku, alebo mimo neho. S množstvom tréningov a futbalu sa súdržnosť tímu posilnila a to sa odrazilo aj na výkonnosti na ihrisku. Na rozdiel od iných klubov, kde sa vytvárali skupinky, tu sa všetci cítili rovnako; starší a skúsenejší hráči stáli vedľa nováčikov a navzájom si pomáhali. Hoci sme čelili ťažkým zápasom a mnohým prehrám, atmosféra zostávala pozitívna. Každý týždeň bola nová príležitosť a šanca pre hráčov ukázať sa na profesionálnej úrovni. Prehry sa brali s nadhľadom; dôležité bolo ísť ďalej.

1. Ako sa ti páči život v Európe a aké máš skúsenosti s miestnou kultúrou a zvyklosťami?
   Doteraz som pôsobil v troch krajinách: Poľsku, Španielsku a Česku. Česko, s jeho blízkosťou k Slovensku a spoločnou históriou, bolo akoby som hral za rohom. Jedinou zmenou bola väčšia mestská kultúra. Poľsko a Španielsko mi však priniesli zaujímavejšie zážitky. Poľština bola rýchlo pochopiteľná, čo mi umožnilo orientovať sa v rozhovoroch, aj keď neboli v angličtine. Poľsko bolo veľmi príjemné a blízko domova, takže som mal možnosť rýchlo sa vrátiť v prípade potreby.
   Španielsko bolo úplne iné. Keďže tam sezóna začína už v januári, počas Vianoc som musel byť v Madride a trénovať, vrátane tréningu 24. decembra. Na Štedrý deň som si teda sám pripravoval večeru a volal rodine, pretože Španieli oslavujú až na Troch kráľov. Zima v Madride je tiež miernejšia, takže som musel čeliť pohľadom ľudí, keď som sa v decembri a januári objavoval v kraťasoch a mikine. Španielčina, hoci veľmi odlišná, mi bola známa, a to mi pomohlo pri komunikácii, pretože veľa ľudí vtedy ešte nehovorilo anglicky. Hranie futbalu a cestovanie po Európe je úžasné a nikdy som si nemyslel, že zažijem takéto zážitky, najmä v športe, ktorý bol na začiatku taký neznámy.

1. Akú rolu zohráva tímová chémia a spolupráca v profesionálnom futbale v porovnaní s tým, čo si zažil v amatérskych kluboch?
   Najväčším problémom, ktorým amatérske kluby čelili, bolo, že nováčikovia sa často neudržali. V každom amatérskom klube existovala skupinka zabehnutých hráčov, ktorí si vybudovali rešpekt voči trénerom aj spoluhráčom. To sťažovalo novým hráčom integráciu do už ustáleného systému.
   V profesionálnom tíme je to iné. Napriek tomu, že sa hráči každý rok stretávajú v rovnakom tíme, nasadenie je omnoho vyššie. Hráči, vrátane importov, sa často menia, a to vytvára konkurenčné prostredie. Každý vie, kto je jeho náhradník, a preto spolupracujú a trávia čas nad analýzami videí, aby sa zabezpečilo, že zranenie jedného hráča nebude mať devastujúci dopad na tím.

1. Aký vplyv mal tvoj prechod do profesionálnej ligy na tvoj osobný život a osobné vzťahy?
   Počas môjho pôsobenia v amatérskom klube som mal dostatok času na návštevy domov a na telefonáty s rodinou a priateľkou. Pri prechode do profesionálnej ligy sa to však zmenilo. Zrazu som mal oveľa menej voľného času na učenie alebo len tak na rozprávanie. Aj keď som sa snažil nájsť čas, väčšinou som bol vyčerpaný z tréningov, posilňovní a študovania videí. Rozhodol som sa ukončiť školu a sústrediť sa na futbal, pretože som videl, ako to niektorých hráčov ovplyvňuje a zbytočne ich zaťažuje. Chcel som si uľahčiť situáciu a plne sa venovať hre.
   
   Môj osobný čas sa tiež zmenil. V amatérskych kluboch sme často ako importi alebo kamaráti skúmali mestský život a turizmus, trávili sme čas spoločne. V Lions sme mali málo času na to, aby sme si vychutnali turistiku, a to až v ôsmom hracom týždni, keď sme mali voľno. Nočný život v Prahe sme zažili až po skončení sezóny, a to s tímom. Trávenie času vonku pred tréningami bolo limitované, pretože sme sa všetci snažili byť v najlepšej forme.

1. Čo by si poradil mladým hráčom, ktorí sa snažia prejsť z amatérskeho futbalu do profesionálnej ligy?
   Určite by som odporučil skúsiť to. Napriek škole, práci a rodine je to úžasný zážitok a futbal na vysokej úrovni. Vždy je to len na jednu sezónu, a dá sa popri tom študovať, pracovať a udržiavať si vzťah. Najdôležitejšie je trénovať a zlepšovať sa, a ak sa naskytne príležitosť, aj keď nie je v najvyššej lige, neváhajte ju prijať. Nikdy neviete, kto vás sleduje, koho spoznáte alebo aký dobrý materiál si pripravíte.
   Ja som sa dostal do Poľska cez bývalého trénera Monarchs, Gawina Campbella, ktorý ma odporučil trénerovi v Španielsku. Tam som si vytvoril dobrý záznam ako EU-import, čo mi otvorilo dvere do Česka a najvyššej ligy. Každý krok bol progresom a nakoniec sa to vyplatilo.
   Ak je to možné, odporúčam mladým hráčom navštevovať futbalové kempy, showcasy, combiny a rôzne podujatia. Je to skvelá príležitosť spoznať správnych ľudí, iných hráčov a tímov a zároveň sa porovnať s tými, ktorí majú rovnaké ambície. Je to motivácia a spôsob, ako sa zdokonaľovať a učiť nové techniky. Dodnes si udržiavam priateľstvá s hráčmi, ktorých som stretol na kempoch, a často sa s nimi stretávam na ihrisku, kde si vymieňame zážitky a príbehy.

Na záver by sme sa radi poďakovali Petrovi Števaňákovi za jeho čas a otvorené zdieľanie svojich skúseností. Prajeme mu v klube ST. NICOLAUS Monarchs úspešnú sezónu 2025, plnú výziev a skvelých výkonov!